Áno aj nie - 1.kapitola

24. srpna 2009 v 15:49 | Laila |  Kapitolovky Laila
Tak a je tu prvá kapitola mojej poviedky o Bartym junirovi, ktorý mi mimochodom dnes oslavoval slovenské meniny :D Niektorí ste už túto kapitolu čítali, no niektorí nie, tak budem rada, ak si ju prečítate aj tak a napíšete zopár komentov. Ďakujem.


Na nástupište 9 a trištvrte sme dorazili na poslednú chvíľu. Rýchlo sme prešli cez stenu oddeľujúcu muklovský svet od čarodejníckeho a ponáhľali sme sa k vlaku. Otec mi pomohol naložiť kufor, mama sa so mnou rozlúčila bozkom na čelo a ja som išiel hľadať voľné miesto. Našiel som ho až na konci vagóna. V kupé okrem vledého chlapca nesedel nikto.

"Môžem si prisadnúť?" spýtal som sa. Chlapec na mňa pozrel a prikývol. Sadol som si oproti nemu a chvíľu som si ho nenápadne obzeral. Mal krátke blond vlasy, veľké modré oči tváril sa neuveriteľne vážne.

"Ty si syn Bartyho Croucha," ozval sa. Od prekvapenia som nadvihol obočie.

"Ako to vieš?"

"Môj otec s ním pracuje na Ministerstve," odvetil chlapec, "raz ma vzal do práce a videl som ho tam. Spoznal som ťa podľa očí. Máte ich úplne rovnaké." Chvíľu som naňho prekvapene hľadel, no potom som odvrátil pohľad ku oknu. Vlak sa práve v tej chvíli pohol.

"Ináč som Mike Daley," predstavil sa. Zamračil som sa. Otec nikdy nespomínal, že by pracoval s niekým, kto sa volá Daley.

"Tvoj otec je na Ministerstve nový?" chcel som vedieť.

"Áno, nedávno nastúpil," prikývol. "Prečo?"

"Lebo môj otec nespomínal nikoho s tvojím priezviskom." Chlapec na mňa zopár minút uprene hľadel. Jeho pohľad bol taký zvláštny, nebol mi dvakrát príjemný. Potom sa však odvrátil a hodnú chvíľu nikto u nás nič nepovedal. Rozmýšľal som, či aj on ide prvýkrát do Rokfortu, lebo vyzeral dosť vyspelo. Vtom sa dvere nášho kupé otvorili a dnu vošla staršia pani s vozíčkom plným sladkostí.

"Dáte si niečo, chlapci?" spýtala sa s úsmevom. Okamžite som vstal, vytiahol som z vrecka zopár mincí a obzeral som, čo tam má. Nakoniec som si vybral tekvicové pirôžky a čokoládové žabky. Mike si nekúpil nič, čo mi bolo trochu čudné. Keď pani odišla, znova na mňa uprel svoj pohľad, ktorý mi bol taký nepríjemný. Mal som pocit, že vie čítať myšlienky.

"Tiež ideš prvýkrát do Rokfortu?" spýtal sa. Prikývol som.

"Čo myslíš, v akej fakulte budeš?"

"Mne je to úplne jedno," usmial som sa, "ale môjmu otcovi nie. Povedal mi, že ak budem v Slizoline, nechá ma vydediť." Mike sa zasmial, no ja som zostal vážny. Znechutene som sa zahľadel von oknom. Cesta ubiehala pomerne rýchlo. Krajina okolo nás bola čoraj pustejšia a pomaly sa začínalo stmievať. Dvere nášho kupé sa znova otvorili a tentoraz vošiel vysoký chlapec oblečený v habite s odznakom s písmenom P.

"O chvíľu sme v Rokforte, mali by ste sa prezliecť do habitov. Kufre si nechajte tu, tie vám do školy dopravia zvlášť." Len čo odišiel, vytiahol som z kufra habit na obliekol som sa doň. O isté urobil aj Mike. Zvyšok cesty sme sa už nerozprávali. Keď vlak zastal, všetci sa vyhrnuli von.

"Prváci sem!" začul som nad sebou mužský hlas. Chvíľu som sa obzeral, odkiaľ vychádza, keď som zbadal obrovského chlapa s lampášom v ruke.

"Prváci ku mne!" Podišiel som k nemu a s úžasom som si ho obzeral. Obor na mňa priateľsky žmurkol.

"Sme všetci? Tak ideme!" zavelil, keď sa okolo neho vytvorila menšia skupinka. Pomaly sme kráčali vpred.

"Dávajte pozor pod nohy!" upozornil nás.

"Som zvedavý, aký je Rokfort," zašepkal mi do ucha Mike.

"Tak to aj ja," súhlasil som. Zašli sme za roh a pred nami sa vynoril hrad.

"Wow," zašepkali sme s Mikeom naraz. Rokfort bol naozaj úžasný, aspoň tak vyzeral. Prišli sme k obrovskému jazeru, kde boli pripravené loďky.

"Do každej maximálne štyria!" oznámil nám obor. Ja som bol s Mikeom a s dvoma tmavovlasými dievčatami. Počas plavby som sledoval vodu pod sebou a zopárkrát sa mi zdalo, že som v nej niečo zazrel.

"Tam dole niečo je," zašepkal Mike napoly vystrašene, napoly zhnusene. -Tak sa mi to nezdalo, naozaj tam niečo je,- pomyslel som si. Vtom naša loďka o niečo jemne narazila a my sme rýchlo vystúpili. Bol som veľmi zvedavý, ako hrad vyzerá zvnútra. Pomaly sme kráčali za obrom, ktorý nás doviedol ku tmavej bráne. Keď zaklopal, otvorila mu vysoká žena oblečená v smaragdovozelenom plášti. Pôsobila dosť prísne.

"Tu sú prváci, profesorka McGonnagallová," povedal obor.

"Ďakujem, Hagrid, už sa o nich postarám," odvetila a voviedla nás do hradu. Ohromene som sa obzeral.

"Vitajte v Rokforte," začala profesorka. "Ako už niektorí viete, naša škola vznikla veľmi dávno a založili je štyria najväčší čarodejníci: Richard Chrabromil, Brigita Bifľomorová, Brunhilda Bystrohlavová a Salazar Slizolin. Po nich boli pomenované naše štyri fakulty: Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. Každá fakulta má svoju históriu a nie je o nič horšia než tie ostatné. Teraz budete roztriedení do týchto fakúlt a kým ste tu, vaša fakulta bude pre vás ako rodina. Na konci školského roka získa fakulta z najvyšším počtom bodov školský pohár. Za každé porušenie pravidiel vám budú strhnuté body, avšak body vám môžu byť pridané napríklad za správnu odpoveď na hodine. Teraz tu, prosím, počkajte, o chvíľu začne triediaca ceremónia."

"Čo myslíš, ako nás budú triediť?" spýtal sa ma pošepky Mike, keď profesorka odišla.

"Neviem," pokrčil som plecami. "Len dúfam, že nebudeme musieť čarovať."

"Prosím, nasledujte ma," ozval sa profesorkin hlas odo dverí. Všetci sme sa ku nej nahrnuli a vošli sme do siene odvetlenej sviečkami. Pri dlhých stoloch sedeli ostatní žiaci, ktorí si nás so záujmom obzerali. Pri tých pohľadoch som znervóznel a radšej som pozrel hore. Strop vyzeral ako nočná obloha. Keď sme zastali, pred sebou som na malom stolčeku zbadal starý ošúchaný klobúk.

"Keď prečítam vaše meno, sadnete si na stolček a ja vám na hlavu položím klobúk, ktorý vás zaradí do fakulty," doletelo ku mne.

"Uf, takže čarovať nebudeme musieť," vydýchol si Mike potichu.

"Bartemius Crouch junior," vyvolala ma profesorka. V tej chvíli som sa vystrašene nadýchol a pomaly som kráčal k nej. Sadol som si na stolček a kŕčovito som zovrel jeho okraje. Položila mi na hlavu klobúk a ja som čakal. Vtom som začul tenký hlas:

"Kam ťa len dám? Si veľmi bystrý, len tak ťa niečo nenachytá, máš aj skrytý talent a odvahu. Na výber mám dve fakulty, ktorá je však pre teba tá správna?" Zavrel som oči a snažil som sa upokojiť. Zhlboka som sa nadýchol.

"BYSTROHLAV!" vykríkol klobúk na celú sálu a ozval sa potlesk. Keď som si sadol ku správnemu stolu, zničene som si vydýchol. Bol som rád, že ma nezaradil do Slizolinu, lebo otec by asi zinfarktoval.

"Michael Daley!" začul som Mikeovo meno. Mike bol ešte bledší než obyčajne a vystrašene kráčal ku stolčeku. Sadol si naň a profesorka mu na hlavu položila klobúk. Chvíľu bolo ticho, keď vtom klobúk vykríkol:

"Bifľomor!" Zatlieskal som spolu s ostatnými, no prišlo mi trochu ľúto, že zatiaľ môj jediný kamarát, ak sa to tak dá nazvať, išiel do inej fakulty. Rad sa pomaly skracoval a ku nášmu stolu pribudlo zopár ďalších študentov. Triedenie skončilo a vstal riaditeľ:

"Vítam vás v ďalšom roku na Rokforte. Chcem vám len pripomenúť, že vstup do Zakázaného lesa je zakázaný, rovnako aj čarovanie na chodbách. Prajem vám dobrú chuť." Keď som sa otočil späť k stolu, predo mnou sa zjavilo plno všelijakých dobrôt.

"Wow, zašepkal som prekvapene a naložil som si plný tanier. Po ceste do Rokfortu som poriadne vyhladol. Popri jedle som si obzeral svojich spolužiakov a počúval som, o čom sa rozprávajú.

"Môj otec pracuje na Ministerstve mágie," povedal chlapec sediaci vedľa mňa. Zbystril som pozornosť.

"Na akom oddelení?"

"Oddelenie Medzinárodnej čarodejníckej spolupráce."

"Tam robí aj môj otec!" skočil som im do reči.

"Naozaj?" obrátil sa ku mne chlapec. "A čo robí?"

"Nič dôležité," pokrčil som plecom.

"Ako sa vlastne voláš?"

"Barty Crouch..."

"To vážne? Ty si syn pána Croucha?" skočil mi do reči. "Môj otec má kanceláriu hneď vedľa tej jeho. Volám sa Antonio Doven." Počas celej večere sme rozoberali prácu našich rodičov, až kým jedlo nezmizlo. Potom sa znova postavil riaditeľ:

"Poprosím prefektov, aby odviedli prvákov do klubovní. Ďakujem."

"Prváci za mnou!" zvolal vysoký tmavovlasý chalan s rovnakým odznakom, aký mal chlapec vo vlaku. Postavil som sa a kráčal som za ním. Keď sme prišli pred našu klubovňu, prefekt sa ku nám otočil a začal:

"Do klubovne sa dostanete iba vtedy, ak správne odpoviete na otázku, ktorú vám dá táto kamenná obluda," mávol rukou smerom ku soche. Potom sme vošli do klubovne a ukázal nám, kde nájdeme našu spálňu. Okamžite som do nej zamieril a za mnou išiel aj Antonio. Pri posteli som si našiel kufor s vecami a na parapete okna som zbadal otcovu sovu Nessy s listom pripevneným o jej nohu. Podišiel som k oknu a otvoril som ho. Nessy vletela dnu a ja som jej odviazal list z nohy. Bol od otca. Otvoril som ho a začal som čítať:

Gratulujem, že si sa dostal do Bystrohlavu. Zajtra ku tebe priletí darček.

Usmial som sa a vložil som list späť do obálky.

"Čo si o nic myslíš, Barty?" spýtal sa ma Antonio zrazu a zamával mi pred očami krikľavooranžovými ponožkami.

"Ladia ti k pleti," rozosmial som sa.

"Veľmi vtipné," pozrel na mňa s úškrnom a hodil do mňa vankúš. Takto sme sa ohadzovali ešte dlho, no keď prišli aj ostatní, prestali sme a ja som sa rozhodol ísť spať. Zaspal som takmer okamžite. Noc som však ani zďaleka nemal pokojnú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | Web | 24. srpna 2009 v 16:16 | Reagovat

skvelá...a všetko naj =DDDD

2 Casion SBéééééééééééééčko!!! Casion SBéééééééééééééčko!!! | Web | 24. srpna 2009 v 16:25 | Reagovat

jj no tak to je weľmi pekná kapitola!! už sa teším na ďalšiu určite bdue zaujímawá...

3 Karolííí Weasley twé eSBé které tě lawuje♥ Karolííí Weasley twé eSBé které tě lawuje♥ | Web | 24. srpna 2009 v 16:28 | Reagovat

krásná kapitolka!!už se těším na další :D

4 wikolka wikolka | Web | 24. srpna 2009 v 17:35 | Reagovat

ahoj u mě je bleskovka a jedno upozornění. tak se koukněte je to http://letopisynarnie-harry-stmivani.blog.cz/0908/bude-zacinat-skola-a-prvni-bleskovka#komentare
Moc hezký dílek

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama