Áno aj nie - 2.kapitola

31. srpna 2009 v 14:12 | Laila |  Kapitolovky Laila
Tak, je tu ďalšia kapča mojej poviedky Áno aj nie. Prosím si komentíky.


Na druhý deň ráno pri raňajkách nám profesor Flitwick rozdal rozvrhy. Ako prvú sme mali dvojhodinovku herbológie, potom elixíry, transfiguráciu, obranu proti čiernej mágii a dejiny mágie. Unavene som prevrátil očami a pokračoval som v raňajkách. Antonio sediaci vedľa mňa sa nahlas sťažoval na dnešný rozvrh.

"Prečo nám nemohli prehodiť herbológiu s dejinami mágie? Mohol by som si dlhšie pospať."

"Ako to mysliš?" pozrel som naňho zamračene.

"Dejiny mágie učí profesor Binns, ktorý už na prvý pohľad vyzerá nudne. Myslím, že tento predmet je úplne zbytočný, mohli nás namiesto neho nechať dlhšie spať."

"Aj tak by si musel vstávať na raňajky," uškrnul som sa. Antonio už otváral ústa, že niečo povie, no prerušil ho príchod pošty. Pozrel som nad seba, či niekde neuvidím Nessy, no namiesto nej ku mne zletela nádherná zlatohnedá plamienka driemavá s listom v zobáku. Prekvapene som hľadel na sovu a vzal som si od nej list - bol od otca.

Táto sova je pre Teba. Volá sa Aurel. Dúfam, že Ťa poteší.


"Nemáš pri sebe brko?" spýtal som sa Antonia.

"Jasné, tu máš," podal mi brko aj atrament. Na zadnú stranu som naškriabal ´Ďakujem :D´, pripevnil som lístok Aurelovi na nohu a poslal som ho naspäť. Po raňajkách som si bol v klubovni po veci na herbológiu a zamieril som ku skleníku. Pri ňom už stála väčšina bystrohlavčanov a o chvíľku prišla aj profesorka Sproutová. Tento predmet ma veľmi nezaujímal, viac som sa tešil na obranu proti čiernej mágii. Nejako som to však vydržal. Keď sme sa s Antoniom vracali späť do hradu, zbadal som dvoch zavalitých chlapcov ako šikanujú Mikea. Ohromene som zostal stáť a chvíľu som na nich zarazene hľadel, no potom som vykročil k nim.

"Dajte mu pokoj!" zakričal som na nich. Odvrátili sa od Mikea a upreli na mňa svoje zúrivé pohľady.

"Čo si dovoľuješ, krpec?" zavrčal jeden z nich.

"Dajte mu pokoj! Čo vám spravil?" opätoval som im nenávistný pohľad a zovrel som v ruke prútik.

"Nestaraj sa, do čoho ťa nič. A teraz zmizni!"

"A prečo by som mal?" odpapuľoval som, keď v tej chvíli obaja vytiahli prútiky. Ja som bol však rýchlejší:

"Protego!" zvolal som a ich kúzla sa len odrazili.

"Bartemius Crouch junior!" začul som hlas profesorky McGonnagallovej.

"Tak toto nedopadne dobre," zašepkal som, nahodil som nevinný úsmev a otočil som sa k nej.

"Poďte so mnou, prosím!" pozrela na mňa prísne. So strachom som kráčal za ňou, zatiaľ čo tí dvaja sa len rehotali. Mike medzitým stihol zdrhnúť. Vošli sme do hradu a smerovali sme ku profesorkinej kancelárii.

"Pani profesorka, ja..."začal som, no ona ma prerušila:

"Nechcem počuť žiadne výhovorky!" Ak Bystrohlav kvôli mne príde o body, až tak mi to vadiť nebude, ak však napíše otcovi, to už bude horšie. Keď sme vošli do jej pracovne, profesorka si sadla za stôl a uprela na mňa svoj prísny pohľad.

"Čo mi k tomu poviete?" spýtala sa vážne. Sklopil som zrak a pokrútil som hlavou. Na chvíľu zavládlo ticho, ktoré prerušila profesorka. Tón jej hlasu sa však zmenil, čo ma prekvapilo.

"Také perfektné prevedenie kúzla Protego som ešte nevidela. Naozaj je vidieť, že máte talent. Trest vás však neminie."

"Ale pani profesorka," skočil som jej do reči, "oni šikanovali mladšieho! Za to sa tresty nedávajú?"

"Nemali ste sa do toho miešať a radšej zavolať niektorého z profesorov! Avšak ďakujem za informáciu, pôjdem to prešetriť. Váš trest vám určí vedúci vašej fakulty, ktorým je profesor Flitwick. Teraz choďte, napíše vášmu otcovi." Zovrelo mi žalúdok.

"A..a čo mu chcete napísať?" spýtal som sa vystrašene.

"Že jeho syn začína prejavovať svoj talent," usmiala sa na mňa. "Je veľmi nezvyčajné, aby už prváci zvládli kúzlo Protego." Vydýchol som si. Bol som rád, že to nedopadlo horšie. Vyšiel som z jej pracovne a ponáhľal som sa do klubovne pre veci na elixíry. Na hodinu som, samozrejme, prišiel neskoro. Vošiel som do triedy a snažil som sa čo najnenápadnejšie sadnúť si vedľa Antonia, no Snape si to, nanešťastie všimol.

"Pán Crouch nám určite bude vedieť dať odpoveď na moju otázku," pozrel na mňa.

"Prepáčte, aká bola otázka?" spýtal som sa nevinne.

"Pýtal som sa, kde nájdete bezoár," zasyčal pomedzi stisnuté zuby.

"V žalúdku kozy," odvetil som bez rozmýšľania. Snape na mňa chvíľu hľadel, no potom sa odvrátil.

"Vytiahnite si pergameny, nadiktujem vám poznámky." Trieda sa okamžite začala hrabať v taškách.

"To ťa McGonnagallka u seba držala tak dlho?" chcel vedieť Antonio.

"Ja za to nemôžem," zašepkal som.

"A čo ti povedala?"

"Neskôr ti poviem, nechcem, aby Snape začal buzerovať," odvetil som rýchlo. Snape nám celé dve hodiny nedal pokoj a diktoval nám dosť dlhé poznámky o paline pravej, bezoári a nejakej rastline s dosť zložitým názvom. Len čo zazvonilo, čo najrýchlejšie som sa pobalil a vyšiel som z triedy. Cestou do klubovne som stretol profesora Flitwicka, ktorý mi povedal, že môj trest bude pomoc v knižnici pri oprašovaní starších kníh. Trest si odpykám v sobotu. Unavene som prevrátil očami a vošiel som do klubovne. Hodil som sa do kresla blízko ohňa a prstami som si prehrabol vlasy. Nie som tu poriadne ani deň a už mám trest. Mal som taký pocit, že som prekonal rokfortský rekord za najrýchlejšie udelený trest.

"Čo ti dal Flitwick za trest?" ozval sa pri mne Antoniov hlas. Od ľaku som sa až mykol.

"Nestraš ma!" zamračil som sa. "Budem musieť ísť pomáhať do knižnice oprašovať nejaké staré knihy."

"To je veľmi príjemná robota," poznamenal škodoradostne.

"Tak za to ti veľmi pekne ďakujem." Preletel so pohľadom po klubovni. Nebolo v nej veľa ľudí, iba zopár študentov vyšších ročníkov. Z prvákov sme tam boli len my dvaja.

"Mali by sme už ísť, aby McGonnagallová náhodou niečo nepovedala," navrhol Antonio.

"Tak poďme." Do triedy sme prišli na poslednú chvíľu. Profesorka McGonnagallová prišla tesne po nás. Aj na tejto hodine sme dosť veľa písali a na konci hodiny sme sa pokúšali premeniť zápalku na ihlu. Nikomu to však veľmi nešlo, pretože väčšinou sme zle vyslovili kúzlo alebo sme zle držali a mávali prútikom. Mne sa však zmena podarila. Prekvapene som hľadel na ihlu ležiacu predo mnou.

"Konečne sa v tejto triede našiel niekto, komu sa to podarilo," zahlásila profesorka, keď si ma konečne všimla. Všetci okamžite upreli svoj zrak na mňa a ja som pocítil, ako sa mi do líc nahrnulo teplo.

"5 bodov pre Bystrohlav," oznámila a vzala moju ihlu. V tej chvíli zazvonilo a my sme sa vyhrnuli von.

"Ako to robíš?" zamračil sa Antonio.

"Čo ako robím?"

"Najprv vyprovokuješ tých dvoch a vyjdeš z toho len s oprašovním kníh a teraz toto." Pokrčil som plecami a uškrnul som sa.

"Akú máme tera hodinu?" spýtal som sa.

"Obranu," odvetil.

"No to som zvedavý," nadvihol som obočie. V klubovni som našiel Aurela a okolo neho kopu deciek. Zamračene som podišiel k nim, aby som zistil, čo je na ňom také zaujímavé. Len čo som prišiel, všetci sa na mňa vrhli:

"Kde si zohnal takú sovu?"

"Nemohol by si mi takú kúpiť?"

"Aj ja chcem!" Ja som však ešte stále ničomu nechápal. Vzal som Aurela a vošiel som s ním do spálne. Odviazal som mu list z nohy a rozmýšľal som, či ho mám otvoriť. Nadýchol som sa, vytiahol som pergamen z obálky a začal som čítať.

Ahoj, Barty,

prečo si robíš problémy? Nemal si si s tými chlapcami začínať, aspoň by si zbytočne nedostal trest. Otec skoro zinfarktoval, keď dostal list od McGonnagallovej. Avšak, potešila ho aj pochvala, ktorú napísala, takže je to v poriadku. Dúfam, že sa máš dobre a už sa, prosím, do ničoho radšej nemiešaj.

Mama

-Ešteže tak,- pomyslel som si.

"Tvoj otec bol naozaj zúrivý, keď zistil, že si sa hneď v prvý deň do niečoho zaplietol," začul som niečí hlas. Poobzeral som sa po izbe, no okrem Aurela som v nej nikoho nevidel. Zamračil som sa.
-Začína mi preskakovať alebo čo?- prehnalo sa mi mysľou.

"To som ja, ty trubiroh, tvoja krásna zlatohnedá sovička, Aurel," ohlásil sa. Neveriacky som naňho vypleštil oči a došlo mi, prečo okolo neho všetci robili také vzrúšo. Môj mozog tomu však odmietal uveriť. Sova predsa nemôže rozprávať! To by bolo proti prírode. Jedine ak by bola začarovaná, ale aj tak, prečo by to niekto robil?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nakira Nakira | Web | 31. srpna 2009 v 15:07 | Reagovat

Tady ti něco posílám. Když právě začínáš číst tohle nepřestávej nebo se ti stane něco špatného. Jmenuji se Daisy, je mi 7let mám blond vlasy a děsivé oči. Nemám nos a uši jsem mrtvá. Pokud tohle nepošleš 15 lidem zjevim se dnes večer u tvé postele s nožem a zabiju tě. Tohle neni vtip! Něco dobrého se ti stane v 15:22 -někdo ti zavolá nebo k tobě promluví a řekne MILUJI TĚ!!! P.S.: NEPORUŠ TO... Sorry, že ti to posílam. Posílam to ze strachu. Ne o sebe, ale o své blízké. Tento dopis pochází z Venezuely byl vyslán, aby změnil tvůj život a udělal tě šťastnější. Pošli tento dopis 20 lidem do 96 hodin. Změny se dočkáš do 5 dnů. Alena Kovaříková, která to poslala 22 lidem, v losovani vyhrála automobil. Erik Pražák, který tomuto dopisu neuveřil do 5 dnu dostal rakovinu

2 Casion SBéééééééééééééčko!!! Casion SBéééééééééééééčko!!! | Web | 31. srpna 2009 v 21:07 | Reagovat

jj tak to je naozaj weľmi dobrá kapitola!!! a naozaj je nezwičajné aby prwák zwládol protego asi má weľký talent =)

3 Jenny Jenny | Web | 1. září 2009 v 10:33 | Reagovat

skvelá...už sa teším na ďalšiu...a fakt musí mať talent... =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama